Aktuality

Len na Veľký piatok a Bielu sobotu je v Božom hrobe v našom Kostole sv. Mikuláša vystavená aj socha tela ukrižovaného Krista. Na Veľkonočnú nedeľu sa už oslavuje jeho zmŕtvychvstanie, preto tam túto sochu od nedele už neuvidíte. 

O smutnom osude oltára za socializmu

a ceste k rekonštrukcii do dnešnej podoby

 

Ručné vkladanie kahancov do bočného oltára

Vitrážny bočný oltár Božieho hrobu, vykladaný tisíckami brúsených farebných perál a korálok z krištáľového skla, bol postavený a umiestnený v roku 1867 v Kostole sv. Mikuláša v Senci ako dar z pozostalosti dvoch zámožných a bezdetných panien. V čase veľkonočných sviatkov bol oltár pôvodne presvetlený niekoľkými  dômyselne umiestnenými olejovými kahancami. Technický dokument v nemeckom jazyku, nájdený na zadnej strane výplňových kulís, presne usmerňoval ako naplniť sklenené nádobky kahancov olejom a lojom, aby nevznikol požiar. Nakoľko na Veľkú noc kahance horeli počas troch dní, celá konštrukcia oltára je dômyselne odvetraná rôznymi vertikálnymi kanálmi na odvod spalín a dymu. Výmena kahancov bola možná zozadu cez prechod v hlavnom pilieri kostola.

Dymiace kahance nahradila elektrina

V roku 1934 oltár doplnili elektrickým osvetlením pomocou žiaroviek. Pri reštaurovaní boli použité najnovšie poznatky svetelnej techniky s dôrazom na presvetlenie s čo možno najväčším priblížením k farebnej teplote pôvodného osvetlenia.

Zapustenie oltára do zeme a obstavanie chórom

V roku 1949 pri neodbornom a necitlivom stavebnom zásahu došlo k rozšíreniu priestoru chóru železobetónovou emporou, ktorá je výškovo nižšie položená o cca 85 cm od najvyššieho bodu oltára. Vtedy stavebníci, aby mohli chór rozšíriť, zapustili vrch oltára do betónového prekladu vo výške cca 15 cm a obdobne zapustili spodok oltára do podlahy do hĺbky cca 70 cm. Takto oltár stratil pôvodnú krásu, bol zčasti zakrytý železobetónovou emporou a podlahou. Počas takmer 140 rokov boli brúsené sklenené perly a koráliky zanesené prachom a sadzami z voskových sviečok.

Požiar v kostole

Z dôvodu poruchy starej elektroinštalácie v sakristii vznikol v roku 1981 v kostole požiar. Prehorením stropu sakristie a prechodom ohňa na barokovú kazateľnicu v hlavnej lodi kostola sa dostali voskové výpary a sadze do priestoru hlavnej lode. Zhorelo približne 200 kg sviečok. Dymové splodiny, sadze a voskové výpary dokončili aj skazu oltára. Pri maľovaní kostola po požiari v roku 1981 sa Dekanský úrad v Senci pokúsil dať očistiť a obnoviť tento bočný oltár. Pre nedostatok financií a odborných pracovníkov sa neodvážili na túto úpravu, nakoľko hrozilo zrútenie hornej časti oltára. Osvetlenie sa už nezapínalo, lebo hrozil skrat holých elektrických vodičov. Reštaurovaniu nepriala ani vtedajšia politická klíma a dekanát nedostal povolenie na obnovu.

Zreštaurovanie a premiestnenie

Pred 20 rokmi (2004) sa naplnila snaha občanov Senca a  perlový oltár sa začal reštaurovať. Dali si vypracovať odborné expertízy, na základe ktorých bol zostavený rozpočet a  postup reštaurovania. Boli oslovení sponzori tak doma ako aj v zahraničí, ktorí na základe podaných projektov spolu so Združením Senec a okolie poskytli nemalé finančné prostriedky na reštaurovanie. Pri prácach boli farníci nápomocní odborníkom v inštalačných ale aj odborných prácach a tak po takmer 2 ročnej práci bol oltár premiestnený do stredného pravého bočného výklenku hlavnej lode kostola, kde môže vyniknúť jeho plná krása v celej 4,5 metrovej výške.

 

Gabriel Agárdy. Foto: Archív szenc.sk