Aktuality
Povolanie som cítil od detstva
Dnes začína obdobie Adventu. Čas, kedy sa pripravujeme na radostné narodenie Ježiša Krista. Tento čas je príležitosťou nielen na prehĺbenie viery, ale aj na budovanie spoločenstva. Preto by sme vám radi priblížili kaplána Dominika Poláčeka, kňaza rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý je medzi nami už pol roka. Počas tohto obdobia nás povzbudzoval svojou vierou a službou, no dnes máme možnosť spoznať ho aj z inej stránky. Kto je náš kňaz? Čo ho inšpiruje a ako vníma svoje poslanie? Poďme spoločne spoznať príbeh človeka, ktorý nám slúži nielen pri oltári, ale aj v každodennom živote našej farnosti.
Odkiaľ pochádzaš? Vyrástol si v saleziánskom prostredí, ako ťa formovalo?
Moji rodičia pochádzajú z Kysúc, ale ja som sa narodil už v Bratislave. Keďže sa u nás dlho opravoval farský kostol, chodili sme na bohoslužby do mesta k Jezuitom, alebo do sv. Martina. Neskôr som začal u nás miništrovať. Na Devínskej sa usídlili Saleziáni, vznikol tam formačný dom pre mladých bohoslovcov a saleziánsku komunitu. U nás medzitým postavili nový kostol Ducha Svätého, kde robili detské sväté omše a stretká, či tábory. Vnímal som, že ich to bavilo, napĺňalo a tvorili komunitu mladých, detí a rodín, kde zažívali pekné zážitky a vzťahy. To, čo vždy bolo cítiť, bol odkaz don Bosca: Veselí a radostní ľudia sa vo vzájomných priateľstvách ľahko dostanú do neba. Spoločne sa sprevádzajú a pomáhajú si v živote.
Ako si pocítil povolanie byť kňazom?
Ja som povolanie cítil od detstva. Nemal som kňaza, ktorý ma inšpiroval. Skôr som mal veľa príležitostí stretnúť rôznych prevažne rehoľných kňazov. Celková dobrá skúsenosť a vždy milé prijatie toto moje cítenie budovalo. Pri mojom rozhodnutí pred maturitou stáli moji blízki, aj ľudia s kňazmi v mojej Dúbravskej farnosti. Cítil som slobodu, ale aj ich podporu.
Čo ťa na kňazskom povolaní teší a čo je pre teba náročné?
Všetko má svoje pekné aj ťažšie stránky. Teší ma to, že človek spozná naozaj veľa rôznych ľudí z rôznych životných okolností a situácií. Že sa snažíme hľadať spoločnú cestu osobného rozvoja a hľadať príležitosti, ako robiť život lepším pre seba aj iných.
Ťažšie je, že pracujeme na rôznych oblastiach a s ľuďmi v širokej vekovej škále od najmenších po najstarších. Každý má vo svojom vekovom období iné možnosti a očakávania a teda aj prístup musí byť vždy originálny. Tak isto je náročné, keď človek ide zo služby do služby (napríklad zo školy na pohreb), ktoré sú vnútorne a povahou úplne odlišné. Vedieť si to v sebe citovo upratať si vyžaduje energiu.
Niektorí kňazi sa viac venujú mládeži, iní stavajú kostoly… Ako vidíš svoje povolanie ty?
V tomto je naozaj každý iný, ale každý robí všetko. Ja sa rád stretávam a spoznávam s novými ľuďmi. S mladými je to vždy o niečom novom a inom, vedia poukázať na veci, ktoré my starší neraz nepovažujeme až tak za podstatné.
Ako sa ti páči Senec? Už si sa udomácnil? Vraj je Senec náročná farnosť.
Tým, že je to už veľké mesto a je tu len jedna farnosť, tak je tu naozaj čo robiť. Sme tu traja kňazi a tento rok máme aj výpomoc – študenta teológie. Ale keďže toto je už moje 6. miesto a mám za sebou 8 rokov kaplánstva, tak som si povedal, že sa to predsa nejako zvládne. Senec sa mi páči, lebo je to také akurát mestečko pri Bratislave. Chodí sem veľa ľudí kvôli relaxu a oddychu, a sú tu miesta, kde sa dá si povyraziť.
V lete si bol v tábore Stredozem, ako sa ti tam páčilo? Máš rád tábory s mládežou?
Letné tábory majú jedinečné čaro. Uvoľnenie od povinností a čas na priateľstvá a spoločné zážitky. Rodičia si oddýchnu, aj deti od rodičov, a zároveň sa vždy ponoríme do tajomného príbehu, kde ožívajú rôzne bytosti. Plníme úlohy, máme nočnú hru odvahy, tradičné táborové stolovanie a rozhovory po zatmení slnka. Myslím, že je to čas, kedy každý aspoň na chvíľu odhodí zábrany a formy správania, ktoré si musíme viac menej držať po celý rok v školách a pri povinnostiach. Mne osobne sa veľmi páčilo aj to, akí boli animátori aktívni, milí a starostliví voči deťom. Ich ochota a nadanie pri vyrábaní rekvizít a ich veľké spoločenstvo.
Rozhovoril pripravila Martina Ostatníková
Foto: Youtube / Dobro ľuďom
Nech vám Advent prinesie pokoj do srdca, svetlo do duše a nádej do každého dňa. V tichosti tohto času nech pocítite blízkosť Božej lásky a radosť z očakávania Kristovho narodenia. Požehnaný a milostiplný Advent vám želáme!
