Aktuality

V Labyrinte MsKS v Senci sa do 16. decembra koná kolektívna výstava 20 ROKOV VÝTVARNEJ SKUPINY SVETLO, ktorej členmi sú nevidiaci a slabozrakí.

Na vernisáži bol aj dotykový hovoriaci objekt s názvom EMPATIA, ktorý vytvorili sochár Martin Dzurek, Ildikó Gúziková a Vladimír Maroš. Výtvarná skupina SVETLO vznikla pod záštitou Krajskej rady Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Na vernisáži sa príjemnom kruhu priateľov hovorilo o založení tejto skupiny a o živote nevidiacich a slabozrakých.

Sochár Martin Dzurek mal sám pred 20 rokmi problém so zrakom, ktorý musel riešiť v nemocnici. V tom čase mal malé deti a zdravotné komplikácie ho primäli rozmýšľať o mnohých veciach. Uvažoval tiež, ako by zvládol, keby sa jeho zrak ďalej zhoršoval.

Keď sa dostal z nemocnice, rozhodol sa, že chce pomáhať práve ľuďom, ktorí majú zrakový hendikep. Stretol sa s vtedajším predsedom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Branislavom Mamojkom a súčasnou riaditeľkou Tatianou Winterovou. Navrhol im, že bude bezplatne viesť výtvarné dielne.

Už na prvú hodinu prišlo 8 ľudí, ktorým rozdal hlinu a viedol ich. Postupne začali robiť rôzne techniky, dokonca aj maľovanie. Zistil, že aj keď majú hendikep, ale dokážu s ním žiť. Ako sa sám priznal, často sa mu stalo, že keď medzi nich prišiel, riešil svoje problémy a niekedy aj zlú náladu, ale odchádzal od nich s novou perspektívou. Videl, aký ťažký majú život a ako dôstojne vedia pekne žiť aj napriek všetkému.

Za 20 rokov aktivity výtvarnej skupiny SVETLO už vystavovali na mnohých miestach – v Bratislave, Pezinku, Modre, Banskej Štiavnici, ale aj v Čechách či Poľsku. Do 16. decembra si môžete prezrieť ich diela aj v Labyrinte MsKS v Senci.

Pred 15 rokmi na výstave v ateliéri Martina Dzureka v Modre priviedla Ildikó Gúziková brazílskeho umelca, ktorý robil obrazy priamo pre nevidiacich a slabozrakých. Išlo o haptické, reliéfne diela vytvorené na plátne s lepivou zložkou, s rôznymi štruktúrami a materiálmi. Tam sa zrodila myšlienka dotykového hovoriaceho objektu. Keď prídete do galérie, nemôžete sa chytať vystavených diel. Ale aj pre vidiaceho môže byť zážitkom ohmatať si dielo, napríklad sochu. Vidiaci človek si môže priblížiť, ako to vníma nevidiaci človek napríklad v tme. Objekt EMPATIA má dokonca aj tlačidlo, ktoré spustí hovorené slovo. To vedie návštevníka a pomáha mu vnímať reliéf.

Vladimír Maroš, jeden z tvorcov objektu, vysvetlil, ako bude fungovať projekt s haptickými reliéfmi. Začiatkom je priblíženie obrazov pre nevidiacich tým, že sú prevedené do reliéfu a uložené v ráme. Audioopis vedie nevidiaceho, aby vedel, čo sa kde nachádza. Nevidiaci si tak môže rukami „prezrieť“ napríklad takto prevedený obraz.

Nevidiaci a slabozrakí prezradili v rámci rozhovoru aj to, ako im pomáhajú technológie – napríklad je na únii v predajni prístroj, ktorý im vie povedať, akej farby je oblečenie. Existuje tiež prístroj na pohár, ktorý zapípa, keď je pohár plný. Pomôckou sú aj hovoriace hodiny, kuchynská či osobná hovoriaca váha a mnohé ďalšie.

Jednou z členiek skupiny je pani Libuša Kordíková, ktorá má už 90 rokov. Na otázku, aká jej jej rada na taký krásne dlhý život, odpovedala jednoducho: „normálne žiť“.

MO
Foto: F. Labanič a O. Murza

Galéria