Významné osobnosti

Albert Molnár Szenczi

Szenczi Molnár Albert

Jednou z najznámejších je Albert Molnár Szenci (*1574 – †1634), kalvínsky duchovný, básnik, teológ, spisovateľ a prekladateľ, významný predstaviteľ protestantského vzdelávania. Jeho slovník sa s úpravami používal až do polovice 19. storočia. Významne ovplyvnil vývoj maďarského literárneho a vedeckého jazyka.

„…vydaním jediného slovníka, po ktorom túži celá maďarská študujúca mládež, môžem urobiť viac pre celú vlasť, ako keby som v jednej dedine učil mládež alebo cirkevný zbor niekoľko rokov.“ (úryvok z listu Alberta Molnára Szencziho)

Senec 30. august 1574 – Rumunsko, Kluž (Cluj-Napoca) 17. január 1634

Albert Molnár Szenczi bol maďarský jazykovedec, prekladateľ, cirkevný spisovateľ, reformovaný kňaz.

Jeho socha s veľkou knihou stojí na hlavnom námestí v Senci a komunita mesta hrdo udržiava jeho odkaz. Významnú prácu venoval rozvoju maďarského jazyka. Preslávil sa najmä prekladmi žalmov: 150 žalmov, ktoré preložil do maďarčiny z nemčiny a francúzštiny, tvoria základ reformovaného spevníka, ale nachádzajú sa aj v katolíckych spevníkoch. Okrem toho zostavil aj nové vydanie Károliho Biblie, skrátenú verziu Malého katechizmu. V roku 1604 vytvoril latinsko-maďarský a maďarsko-latinský slovník „Dictionarium“, ktorý mal významný vplyv na rozvoj maďarského jazyka a používal sa až do polovice 19. storočia. Cieľom jeho slovníka bolo sprístupniť vedecké poznatky študentom a študujúcim. Svojou prácou sa snažil priblížiť maďarský národ k vzdelaným európskym národom a jeho cieľom bolo zvýšiť úroveň vzdelanosti v materinskom jazyku. Medzi jeho neskoršie diela patrí maďarský preklad Kalvínovej Inštitúcie a mnoho teologických a filozofických diel.

Pamiatku seneckého rodáka Alberta Molnára Szencziho si obyvatelia mesta dodnes vážia: jeho meno nesú miestne inštitúcie a každoročne sa na neho spomína literárnymi a kultúrnymi podujatiami.

Dni Alberta Molnára Szencziho

„Pri organizovaní prvého ročníka bolo potrebné prekonať veľa prekážok, pretože programy vzbudili pozornosť miestneho straníckeho výboru,“ spomína László Vojtek na začiatky. „Nápad pochádzal od Sándora Gála a program sa rýchlo zostavil pod vedením Sándora Minczingera, ktorý prišiel s nadšenými plánmi. Hoci prvé po­dujatie neprilákalo veľké publikum, odozvy boli pozitívne a to položilo základy pre pokračovanie podujatia, ktoré neskôr prevzala senecká organizácia Csemadoku. Miestny stranícky výbor však nariadil zdôrazniť ‚pokrokové‛ tradície a socialistickú realitu, takže programy v nasledujúcich rokoch boli skromnejšie. V priebehu rokov čelili organizátori osláv rôznym výzvam, najmä počas obdobia normalizácie v 70. rokoch, keď sa moc ešte viac sústredila na miestne dianie. Napriek tomu sa v roku 1977 podarilo pokračovať v tradícii a oslavy postupne znovu získali svoju bývalú slávu. Úroveň sa ešte zvýšila, keď Republiková rada Csemadoku oficiálne zaradila podujatie do svojho programu. Miestna komunita a mesto Senec čoraz viac podporovali toto podujatie, ktoré sa dnes stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta, bez ideologických obmedzení, dôstojne pripomínajúc ducha, humanizmus a svetonázor Alberta Molnára Szencziho.“

Toto kultúrne podujatie odvtedy organizuje Csemadok, ktorý tento rok oslavuje 75. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa úvodné podujatie tohtoročných Dní Alberta Molnára Szencziho uskutočnilo vo forme študijnej cesty do Klužu, aby účastníci vzdali hold jeho pozostatkom. Po slávnostnej spomienke a kladení vencov opäť rozsypali čiernu zem rodného mesta Senec na jeho hrob.

ZO